Rosenie okien

Rosenie okien-climAktiv.doc (199,5 kB)

 

Pri rosení okien ide o povrchovú kondenzáciu vodných pár, ktorými je nasýtený vnútorný vzduch v miestnosti na chladných vnútorných
povrchoch. Kondenzácia vodnej pary na špalete a zasklení môže zapríčiniť pri súhre nepriaznivých okolností veľmi nepríjemné
hygienické problémy. Moderné okná sú príliš tesné a nezabezpečujú požadovanú výmenu vnútorného vzduchu prirodzenou
infiltráciou. V dôsledku nedostatočnej výmeny vzduchu je vnútorné prostredie až príliš vlhké. Okno je konštrukcia nenasiakavá -
zvýšená vlhkosť sa na ňom prejaví orosením. Paradoxom je, že vo väčšine prípadov je rosenia okien dôkazom kvality okna (t. j.
okno dobre tesní). A naopak, niektorí výrobcovia dodajú nekvalitné okná, ktoré sa však pri tých istých podmienkach
neorosia, pretože vplyvom ich netesnosti dochádza k nepretržitému prevetrávaniu miestností.

 

ÚNIKY VLHKOSTI

Vzduch dokáže pri určitej teplote absorbovať len nejaké ohraničené množstvo vody - teplý vzduch viac, studený menej. Vzduch už nad
túto hranicu nie je schopný prijímať viac vody, čo spôsobí že táto sa vyzráža na najchladnejších plochách. Tento dej vidíme
každé ráno v kúpeľni pri sprchovaní - chladné obkladačky ochladia horúci vzduch zo sprchy, a ten už nie je viac schopný udržať prebytočnú vodnú paru. Obkladačky sa zarosia a my vidíme stekajúce kvapky vody.

KRIVKA ROSNÉHO BODU

V zimnom období je vonkajší vzduch pomerne viac nasýtený vodnou parou, ale z dôvodu jeho nižšej teploty obsahuje podstatne menšie
absolútne množstvo vodnej pary ako teplý izbový vzduch, ktorý máva spravidla menšie nasýtenie (to je aj príčinou subjektívneho, ale nesprávneho názoru užívateľov okien, že intenzívnym vetraním si "vpúšťajú" do miestností vlhký vonkajší vzduch a "vypúšťajú" von teplý suchý vzduch -
v skutočnosti sa intenzívnym vetraním vnútorná vlhkosť znižuje!). Čím je nižšia výmena vzduchu v miestnosti, tým je vyššia relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu, práve v zimnom období! Čím je menší objem miestnosti, tým je vyššia relatívna vlhkosť vzduch, čo vysvetľuje častejší výskyt
hygienických problémov (plesní) v menších bytoch oproti väčším bytom. V menšej detskej izbe vznikne hygienický problém skôr ako
vo väčšej obývacej izbe. V spálni spravidla spia dvaja ľudia, tí cez noc vydychujú viac vodných pár, ako jeden človek napr. v študentskej izbe. V okrajových častiach zasklenia potom dochádza vplyvom vyššej tepelnej vodivosti dištančného profilu k zvýšeniu tepelného toku a poklesu vnútornej povrchovej teploty v porovnaní s ostatnou plochou zasklenia. Keď táto teplota klesne pod teplotu rosného bodu, dochádza ku kondenzácii vodnej pary. Jednou z príčin vzniku problémov môže byť i vysoká hodnota súčiniteľ prechodu tepla izolačného dvojskla.

Ochladzovaniu povrchov vnútorných špaliet a rámov okien, možno zabrániť zaizolovaním vonkajšej špalety aspoň 30 mm tepelnej izolácie po
osadení nových okien a parotesné izolovanie vnútornej škáry medzi oknom a špaletou špeciálnymi páskami či fóliami.
Ak sa celý obvodový múr staršieho domu vyznačuje veľmi nízkou tepelne - izolačnou schopnosťou (plná pálená tehla, škvarobetónové kvádre a pod.) je nutné myslieť na zaizolovanie celej fasády. Inak sa na chladných špaletách vyzráža vodná para, do múrov vlhkosť vsiakne a prevlhnutý múr sa stáva
ideálnym miestom pre tvorbu plesní. K roseniu prispieva aj montáž interiérových žalúzií, ktoré obmedzujú prúdenie vzduchu popri
skle. Používanie vnútorných žalúzií, nesprávneho umiestnenia závesov a záclon a prerušovaného spôsobu vykurovania môže túto
poruchu zvýrazňovať, rovnako ako nepriedušné laminátové podlahy a nátery stien farbami so zvýšeným obsahom latexu. Často
sa stretávame s tým, že na radiátoroch pod oknami sú odparovače, na vnútorných parapetoch kvety, resp. v miestnostiach sa robili
úpravy s mokrými procesmi (stierky, vysprávky a pod.).

Z našej dennej praxe môžeme konštatovať, že vysvetľovanie a zisťovanie príčin nadmerného rosenia okien priamo u zákazníkov
je veľmi citlivá záležitosť. Panuje názor, že vetraním sa zbytočne "vypúšťa" teplo, pričom cena tepelnej energie neustále stúpa. Pravdou je, že otvorenie tzv. "vetráčky", t.j. otvorenie okenného krídla do sklopenej polohy je v zimnom období najhorší spôsob vetrania. Výmena vzduchu prebieha pomaly,
okno musí byť preto otvorené pomerne dlhú dobu. Teplo z miestnosti uniká podstatne dlhšie ako pri intenzívnom vetraní, steny miestnosti sa ochladzujú, čerstvý vzduch sa v miestnosti len pomaly zohrieva. Oveľa účinnejšie a úspornejšie je intenzívne vetranie otvorením okenných krídiel dokorán na 5-10 minút. Je to potrebné urobiť niekoľkokrát za deň, najmä však pred spaním. Čerstvý suchší vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút
(5-10), veľmi rýchlo sa však zohreje od stien, ktoré sú naakumulované teplom, a za krátky čas vetrania nestihli ešte vychladnúť. Spravidla po 5-10 minútach od zatvorenia okien je čerstvý vzduch zohriaty. Užívateľ bytu takto získa vzduch bohatý na kyslík a urobí prvý, ale najdôležitejší krok k
tomu, aby eliminoval rosenie okien. V drvivej väčšine prípadov, kedy užívatelia kvalitných okien poukazovali na ich "nekvalitu" z dôvodu nadmerného rosenia stačilo upraviť režim vetrania (najmä dokonale vyvetrať pred spaním) a problémy zmizli.
Primerané riešenie požadovanej výmeny vzduchu je možné dosiahnuť prostredníctvom špeciálnych vetracích systémov (klapiek, prevetrávačov, vetracích mriežok). Riešenie tiež často krát ponúka samotný výrobca kovania. Jednou z možností celoobvodového okenného kovania  pre otváravo - sklápacie okná
je aj doplnkové vybavenie tohto kovania, známeho pod viacerými zaužívanými názvami, ako je napr. prevetrávanie, mikro - ventilácia, štrbinové vetranie či tzv. štvrtá poloha kľučky. Tento typ kovania na všetkých vyrobených otváravo - sklopných oknách je bežnou súčasťou, ak nie je požadované inak. Cenovo a funkčne vyššou možnosťou vetrania oproti maximálne sklopenej polohe krídla je použitie viacpolohového vetrania. Prvky kovania pre takéto vetranie sú umiestnené vždy v závislosti od konkrétneho rozmeru okna a možností buď: na zvislej časti krídla okna na prevodovej lište tzv. rozvore alebo vo vrchnej vodorovnej časti krídlového kovania na tzv. hornej nožnici. Pokiaľ ide o vetracie klapky, zabudovávajú sa buď nad okno do rozširovacieho profilu, alebo ako samostatná nadstavba k rámu, do samotného rámu okna, do izolačného skla, alebo medzi rám a krídlo okna. Vetracie systémy ako nadstavba k rámu či už samostatne, alebo do rozširovacích profilov majú priestorovú výhodu a tak do nich vieme vmestiť aj rôzne peľové filtre. Ich nevýhodou však je práve ich rozmer a viditeľnosť, teda aj zhoršenie estetickej stránky okna, vyššia náročnosť pri montáži a odpadá možnosť ich dodatočne namontovať, prípadne
odstrániť. V prípade, že takéto vetracie systémy neumožňujú prístup do svojich útrob nie je možné dostatočne čistiť cesty prívodu vzduchu a tým vzniká priestor na usadzovanie nečistôt a baktérií. To isté platí aj pre vetracie systémy v izolačnom skle. Vetracie systémy medzi rámom a krídlom sú rozmerovo menšie, preto zatiaľ nie je možné použitie peľových filtrov. Ich výhodou však je, že je možné ich kedykoľvek dodatočne namontovať ako aj odstrániť, fungujú na mechanickom princípe a tak sa v nich nemá čo pokaziť, dokážu prevetrať od 2,5 až do 12,m³/hod/plochu okna a čistenie ciest prívodu vzduchu je veľmi jednoduché. Keďže sa nachádzajú medzi rámom a krídlom vždy po otvorení okna je možnosť tento priestor umyť. Tým, že tieto systémy sú integrované v okne neovplyvňujú ich vzhľad a nepôsobia preto rušivo, čím nepriamo podporujú eleganciu zvolených okien. Pre systémy s dorazovým ako aj so stredovým tesnením.