VETRANIE A ROSENIE

VETRANIE

V minulosti boli okná zhotovené tak netesne, že stále dochádzalo k prirodzenej výmene vzduchu a tým aj k znižovaniu vlhkosti vzduchu v miestnosti, čím vznikalo na obývanie príjemné prostredie. Pri starých oknách vznikala táto výmena vzduchu prostredníctvom netesností a medzier v okennej konštrukcii. Za účelom zníženia nákladov na kúrenie, odstránenia prievanu a odizolovania vonkajšieho hluku, boli skonštruované okná, ktoré zodpovedajú novým požiadávkam. Podľa nariadení zaoberajúcich sa tepelnou izoláciou platí: “Zvyšné škáry v teplo prenášajúcich okolitých povrchoch musia by” trvalo vzduchotesné zodpovedajúco súčasným technologickým možnostiam”; týmto je škárová priepustnosť obmedzená nariadeniami. Charakteristikou pre priepustnosť škár okna je koeficient škárovej priepustnosi, hodnota a (DIN 18 055). Moderné okná disponujú a-hodnotou menšou ako 1,0. Samotné okná, ako aj ich prepojenie s telesom stavby je také tesné, že neprichádza k žiadnej prirodzenej výmene vzduchu. Nedostatočné vetranie spôsobuje nepríjemný pocit z miestnosti. Vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá nie je včas odvetraná môže spôsobiť poškodenie stavby.

  • Pri varení vzniká veľa pary
  • Pri horúcom kúpeli sa parí celkom viditeľne
  • Už aj pri dýchaní vzniká para
  • Človek priemerne “vyparí” každú noc skoro 1 liter!

Z tohoto vyplývajúcemu prevlhčeniu (tvorba plesní) a jeho nepríjemným následkom je možné celkom
ľahko zabrániť.

Úloha vetrania týmto spočíva v zaistení pohodlia a zabránení tvorby nebezpečných vplyvov na človeka a stavbu. Vysoká tesnosť  okien vyžaduje cielené a účelné vetranie. Ináč bude výmena vzduchu v miestnosti počas vykurovacieho obdobia spojená s tepelnými a tým aj energetickými stratami. Tieto straty budú výraznejšie tým, čím je lepšia izolácia vonkajších plôch budovy. Diferencovaným a účelným plánovaním vetrania by malo byť dosiahnuté, aby tepelné straty spôsobené vetraním boli podľa možnosti čo najnižšie. Ako technické riešenie sa ponúka priemyselné dózické vetranie sa bez spätného získavania tepla, ktoré môže by  integrované do okna. Pri prístrojoch so spätným získavaním tepla, je toto možné podľa tepelného zákona zohľadni  v doklade o teplotnej spotrebe.

Podľa súčasných technických poznatkov je odporúčané pre úsporu energie vetrať nasledovne:
– ráno vyvetrať na 10 až 15 min všetky miestnosti (predovšetkým spálňu)
– v priebehu dňa vetrať tri až štyri razy (podľa množstva vlhkosti)
– okná nevyklápať, ale otvárať doširoka; toto nárazové vetranie zaručuje intenzívnu výmenu vzduchu za najkratší  čas
– počas vetrania vypnúť kúrenie
– teplotu v miestnosti nenechať klesnúť pod +15°C, aby mohol vzduch v miestnosti nabrať dostatok vlhkosti

Ten, kto sa stará o potrebnú výmenu vzduchu, môže prostredníctvom moderných okien dosiahnuť úspory pri kúrení a zároveň aj zdravé prostredie v miestnosti. Rýchle a efektívne je krížové vetranie pri otvorení protiľahlých okien, pretože občas otvorenie jedného okna nestačí.

Preto odporúčame:
– energeticky úsporne vetrať (pozri vyššie)
– odstrániť prekážky prúdenia vzduchu: nábytok postaviť pár centimetrov od steny; závesy nevešať pred radiátor, mali by siahať iba po parapet
– zatvárať dvere do menej vykurovaných miestností
–  častejšie vetrať pri tvorbe nadbytočnej vlhkosti pri varení, kúpaní, sprchovaní atď., toto platí v neposlednom rade aj pre spálňu
– v zime radšej okno otvoriť viac krát na kratší  čas, ako ho mať dlhodobo vyklopené. Týmto sa ušetrí veľa energie.
– vlhký vzduch odvádzať von, nikdy nie do ďalších miestností
– kúrenie a pravidelné vetranie je predpokladom pre zdravé prostredie v miestnosti.

Zarosené okno je najlepším znakom, že treba vyvetrať. Suchý a okysličený vzduch sa ohreje skôr, vykurovanie pracuje lepšie a Vy máte doma pohodlie a teplo.

ROSENIE

Pri rosení okien ide o povrchovú kondenzáciu vodných pár, ktorými je nasýtený vnútorný vzduch v miestnosti na chladných vnútorných povrchoch. Kondenzácia vodnej pary na špalete a zasklení môže zapríčiniť pri súhre nepriaznivých okolností veľmi nepríjemné hygienické problémy. Moderné okná sú príliš tesné a nezabezpečujú požadovanú výmenu vnútorného vzduchu prirodzenou infiltráciou. V dôsledku nedostatočnej výmeny vzduchu je vnútorné prostredie až príliš vlhké. Okno je konštrukcia nenasiakavá – zvýšená vlhkosť sa na ňom prejaví orosením. Paradoxom je, že vo väčšine prípadov je rosenia okien dôkazom kvality okna (t. j. okno dobre tesní). A naopak, niektorí výrobcovia dodajú nekvalitné okná, ktoré sa však pri tých istých podmienkach neorosia, pretože vplyvom ich netesnosti dochádza k nepretržitému prevetrávaniu miestností.

ÚNIKY VLHKOSTI

Vzduch dokáže pri určitej teplote absorbovať len nejaké ohraničené množstvo vody – teplý vzduch viac, studený menej. Vzduch už nad
túto hranicu nie je schopný prijímať viac vody, čo spôsobí že táto sa vyzráža na najchladnejších plochách. Tento dej vidíme
každé ráno v kúpeľni pri sprchovaní – chladné obkladačky ochladia horúci vzduch zo sprchy, a ten už nie je viac schopný udržať prebytočnú vodnú paru. Obkladačky sa zarosia a my vidíme stekajúce kvapky vody.

KRIVKA ROSNÉHO BODU

V zimnom období je vonkajší vzduch pomerne viac nasýtený vodnou parou, ale z dôvodu jeho nižšej teploty obsahuje podstatne menšie absolútne množstvo vodnej pary ako teplý izbový vzduch, ktorý máva spravidla menšie nasýtenie (to je aj príčinou subjektívneho, ale nesprávneho názoru užívateľov okien, že intenzívnym vetraním si “vpúšťajú” do miestností vlhký vonkajší vzduch a “vypúšťajú” von teplý suchý vzduch – v skutočnosti sa intenzívnym vetraním vnútorná vlhkosť znižuje!). Čím je nižšia výmena vzduchu v miestnosti, tým je vyššia relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu, práve v zimnom období! Čím je menší objem miestnosti, tým je vyššia relatívna vlhkosť vzduch, čo vysvetľuje častejší výskyt hygienických problémov (plesní) v menších bytoch oproti väčším bytom. V menšej detskej izbe vznikne hygienický problém skôr ako vo väčšej obývacej izbe. V spálni spravidla spia dvaja ľudia, tí cez noc vydychujú viac vodných pár, ako jeden človek napr. v študentskej izbe. V okrajových častiach zasklenia potom dochádza vplyvom vyššej tepelnej vodivosti dištančného profilu k zvýšeniu tepelného toku a poklesu vnútornej povrchovej teploty v porovnaní s ostatnou plochou zasklenia. Keď táto teplota klesne pod teplotu rosného bodu, dochádza ku kondenzácii vodnej pary. Jednou z príčin vzniku problémov môže byť i vysoká hodnota súčiniteľ prechodu tepla izolačného dvojskla.

Ochladzovaniu povrchov vnútorných špaliet a rámov okien, možno zabrániť zaizolovaním vonkajšej špalety aspoň 30 mm tepelnej izolácie po osadení nových okien a parotesné izolovanie vnútornej škáry medzi oknom a špaletou špeciálnymi páskami či fóliami. Ak sa celý obvodový múr staršieho domu vyznačuje veľmi nízkou tepelne – izolačnou schopnosťou (plná pálená tehla, škvarobetónové kvádre a pod.) je nutné myslieť na zaizolovanie celej fasády. Inak sa na chladných špaletách vyzráža vodná para, do múrov vlhkosť vsiakne a prevlhnutý múr sa stáva ideálnym miestom pre tvorbu plesní. K roseniu prispieva aj montáž interiérových žalúzií, ktoré obmedzujú prúdenie vzduchu popri
skle. Používanie vnútorných žalúzií, nesprávneho umiestnenia závesov a záclon a prerušovaného spôsobu vykurovania môže túto poruchu zvýrazňovať, rovnako ako nepriedušné laminátové podlahy a nátery stien farbami so zvýšeným obsahom latexu. Často sa stretávame s tým, že na radiátoroch pod oknami sú odparovače, na vnútorných parapetoch kvety, resp. v miestnostiach sa robili úpravy s mokrými procesmi (stierky, vysprávky a pod.).

Z našej dennej praxe môžeme konštatovať, že vysvetľovanie a zisťovanie príčin nadmerného rosenia okien priamo u zákazníkov je veľmi citlivá záležitosť. Panuje názor, že vetraním sa zbytočne “vypúšťa” teplo, pričom cena tepelnej energie neustále stúpa. Pravdou je, že otvorenie tzv. “vetráčky”, t.j. otvorenie okenného krídla do sklopenej polohy je v zimnom období najhorší spôsob vetrania. Výmena vzduchu prebieha pomaly, okno musí byť preto otvorené pomerne dlhú dobu. Teplo z miestnosti uniká podstatne dlhšie ako pri intenzívnom vetraní, steny miestnosti sa ochladzujú, čerstvý vzduch sa v miestnosti len pomaly zohrieva. Oveľa účinnejšie a úspornejšie je intenzívne vetranie otvorením okenných krídiel dokorán na 5-10 minút. Je to potrebné urobiť niekoľkokrát za deň, najmä však pred spaním. Čerstvý suchší vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút (5-10), veľmi rýchlo sa však zohreje od stien, ktoré sú naakumulované teplom, a za krátky čas vetrania nestihli ešte vychladnúť. Spravidla po 5-10 minútach od zatvorenia okien je čerstvý vzduch zohriaty. Užívateľ bytu takto získa vzduch bohatý na kyslík a urobí prvý, ale najdôležitejší krok k tomu, aby eliminoval rosenie okien. V drvivej väčšine prípadov, kedy užívatelia kvalitných okien poukazovali na ich “nekvalitu” z dôvodu nadmerného rosenia stačilo upraviť režim vetrania (najmä dokonale vyvetrať pred spaním) a problémy zmizli. Primerané riešenie požadovanej výmeny vzduchu je možné dosiahnuť prostredníctvom špeciálnych vetracích systémov (klapiek, prevetrávačov, vetracích mriežok). Riešenie tiež často krát ponúka samotný výrobca kovania. Jednou z možností celoobvodového okenného kovania  pre otváravo – sklápacie okná je aj doplnkové vybavenie tohto kovania, známeho pod viacerými zaužívanými názvami, ako je napr. prevetrávanie, mikro – ventilácia, štrbinové vetranie či tzv. štvrtá poloha kľučky. Tento typ kovania na všetkých vyrobených otváravo – sklopných oknách je bežnou súčasťou, ak nie je požadované inak. Cenovo a funkčne vyššou možnosťou vetrania oproti maximálne sklopenej polohe krídla je použitie viacpolohového vetrania. Prvky kovania pre takéto vetranie sú umiestnené vždy v závislosti od konkrétneho rozmeru okna a možností buď: na zvislej časti krídla okna na prevodovej lište tzv. rozvore alebo vo vrchnej vodorovnej časti krídlového kovania na tzv. hornej nožnici. Pokiaľ ide o vetracie klapky, zabudovávajú sa buď nad okno do rozširovacieho profilu, alebo ako samostatná nadstavba k rámu, do samotného rámu okna, do izolačného skla, alebo medzi rám a krídlo okna. Vetracie systémy ako nadstavba k rámu či už samostatne, alebo do rozširovacích profilov majú priestorovú výhodu a tak do nich vieme vmestiť aj rôzne peľové filtre. Ich nevýhodou však je práve ich rozmer a viditeľnosť, teda aj zhoršenie estetickej stránky okna, vyššia náročnosť pri montáži a odpadá možnosť ich dodatočne namontovať, prípadne odstrániť. V prípade, že takéto vetracie systémy neumožňujú prístup do svojich útrob nie je možné dostatočne čistiť cesty prívodu vzduchu a tým vzniká priestor na usadzovanie nečistôt a baktérií. To isté platí aj pre vetracie systémy v izolačnom skle. Vetracie systémy medzi rámom a krídlom sú rozmerovo menšie, preto zatiaľ nie je možné použitie peľových filtrov. Ich výhodou však je, že je možné ich kedykoľvek dodatočne namontovať ako aj odstrániť, fungujú na mechanickom princípe a tak sa v nich nemá čo pokaziť, dokážu prevetrať od 2,5 až do 12,m³/hod/plochu okna a čistenie ciest prívodu vzduchu je veľmi jednoduché. Keďže sa nachádzajú medzi rámom a krídlom vždy po otvorení okna je možnosť tento priestor umyť. Tým, že tieto systémy sú integrované v okne neovplyvňujú ich vzhľad a nepôsobia preto rušivo, čím nepriamo podporujú eleganciu zvolených okien. Pre systémy s dorazovým ako aj so stredovým tesnením.